EN Zóna pre darcov

Učiteľka zo strednej školy: Vedomosti nehovoria nič o charaktere, a ten je najdôležitejší

Ďalší text zo série rozhovorov priamo zo škôl predstavuje rozvojový program DofE.
05. nov 2019 -

Dominik Hroššová

Učiteľka zo strednej školy: Vedomosti nehovoria nič o charaktere, a ten je najdôležitejší

Študenti sa vďaka nemu naučia štrukturovať a dodržiavať ciele, plánovať, ale aj napríklad pracovať v tíme. Neskôr tiež dokázateľne zvyšuje ich šance zamestnať sa. Program DofE je komplexný rozvojový program, ktorý je k dispozícii aj školám. Prečítajte si rozhovor s učiteľkou, ktorá ho koordinuje na Strednej zdravotníckej škole Záhradníckej 44 v Bratislave. Hovorí o tom, čo dnešní zamestnávatelia hľadajú u absolventov, aké dôležité je rozvíjať charakter a cieľavedomosť a čo je potrebné  pre rozbehnutie programu.

Do školy prichádzam na začiatku veľkej prestávky. Víta ma čulý ruch zmiešaný s hektikou rozbiehajúceho sa školského roka. Pri vchode ma vyzdvihne Hanka Botková, ktorá učí občiansku náuku, etickú výchovu,  telocvik a je i triednou učiteľkou prvákov. Popritom funguje aj ako koordinátorka programu DofE pre celú školu.

V kabinete mi predstaví svojich dvoch pomocníkov, čerstvých ambasádorov programu, tretiakov Juraja a Tomáša. Juraj študuje odbor očný optik a je zároveň absolventom bronzovej úrovne. Tomáš, budúci asistent výživy, absolvoval striebornú úroveň (program má tri úrovne: bronzovú <6 mesiacov>, striebornú <12 mesiacov> a zlatú <18 mesiacov>).

Obaja práve pripravujú prezentáciu na nábor učiteľov a študentov na školskom „DofE Day“. Podujatie strategicky naplánovali na deň rodičovského združenia, aby prišli všetci učitelia a čo najviac študentov. Zo všetkých troch vyžaruje nadšenie pre víziu a hodnoty programu, ako aj veľká chuť do práce.

Po chvíli ma berú na prehliadku školy.

Hanka, ako dlho už učíš tu na škole a kedy si začala robiť koordinátorku pre DofE?

Učím tu už sedem rokov a DofE sa venujem tri roky. Tento školský rok začíname už štvrtý ročník.

Ako ste sa na škole k programu dostali?

Naša pani riaditeľka sa o tomto programe dozvedela, keď bola na stretnutí riaditeľov na Bratislavskom samosprávnom kraji. Tam prišli program prezentovať z národnej kancelárie DofE. To ju zaujalo.

Čiže pani riaditeľka mala hneď vytypovaných učiteľov, ktorí by do toho šli?

Zhodou okolností Miloš Ondrášik (národná kancelária DofE, pozn. red.) prišiel za pani riaditeľkou práve vtedy, keď som u nej bola niečo riešiť. Tak mi vraví, počkaj, tento pán prišiel s jedným programom, to sa ti bude páčiť. Hneď sme aj boli veľkí kamaráti, sadli sme si a začali sme to tvoriť.

Čo všetko sa dialo potom? Ako to prebieha, keď sa na škole spúšťa takýto program?

Potrebovali sme vyškoliť ďalších učiteľov na vedúcich a expedičákov. Každý vedúci zároveň môže (ale nemusí) byť aj mentorom žiakov v rôznych oblastiach, ktoré si vyberú. Obe školenia (na vedúcich a na expedície) sú dvojdňové a sú povinné.

Teraz už máme na škole štyroch vedúcich. Ja som tiež vedúca a zároveň mám školenie aj na expedície. To je podmienka, aby som mohla robiť koordinátorku programu pre celú školu.

Na akých pozíciách sa teda učitelia môžu do DofE zapojiť?

Učiteľ môže byť koordinátor pre celú školu; vedúci, ktorý sprevádza študentov celým programom; mentor pre špecifické ciele (napríklad šport alebo cudzí jazyk); a expedičák, ktorý pomáha s prípravou, nácvikom a finálnou realizáciou expedície.

A aká je úloha ambasádorov?

Chalani sú ambasádori, to je teraz taká novinka. Absolvovali víkendové školenie a teraz je ich úlohou hlavne byť výpomocou pre vedúcich. Ale už sa pripravujú aj na školenie na vedúcich a po jeho absolvovaní budú mať na starosti prvákov.

Venovať sa práci na programe je časovo náročné, ale stojí to za to

Juraj, koľko času vám zaberie takéto ambasádorstvo? Teraz vás, napríklad, ideme vypýtať z angličtiny, aby ste ma tu mohli sprevádzať…

Ťažko to odhadnúť, veľmi to závisí od obdobia. Napríklad, keď sa plánujú expedície, mávame častejšie stretnutia, alebo takto na začiatku školského roka je toho viac, takže teraz sa tomu venujeme aj každý deň.

A koľko času tomu musí venovať koordinátorka?

Všetok. To je viac ako školský úväzok. (Smiech.) Je toho veľa, lebo mám ešte aj triedu, aj iné aktivity. Je to makačka, ale stojí to za to.

--

Medzitým sme vystúpali na prvé poschodie, kde mi Hanka hrdo ukazuje nástenku s fotkami z expedícií a z dobrovoľníckych aktivít študentov. V bronzových a strieborných rámikoch tu zároveň visia fotografie minuloročných absolventov. Hanka sa pochváli, že Tomáš bude čoskoro prvým absolventom zlatej úrovne z celej školy.

Zaujímam sa viac o expedície – dvoj- až štvordenné výlety do prírody. Študenti si ich musia sami naplánovať a aj zrealizovať v menších, 4 – 7 členných, skupinkách. Znie to dobrodružne, ale zároveň aj ako poriadna výzva, veď študenti asi bežne nie sú vedení k tímovej práci.

--

Na niektorých fotkách z expedícií vidím, že študenti majú pracovné rukavice – znamená to, že ste zbierali aj odpadky?

Hanka: V rámci projektu Zelené kopce sme boli na Ľupčianskom hrade a splavovali sme Hron. Rafty sme mali úplne plné vriec s odpadkami.

Tomáš: V rámci expedície si študenti môžu naplánovať rôzne aktivity, napríklad aj čistenie, zbieranie odpadkov.

Ako teda expedície prebiehajú? Vedia sa študenti medzi sebou dohodnúť? Ako im ide práca v tíme?

Hanka: To je najväčšia makačka. Študenti si musia všetko sami naplánovať, stanoviť si cieľ, určiť si, čo, ako a kde budú robiť, a spoločne si to odsúhlasiť.

Tomáš: Práve to je najväčší prínos programu – študenti sa naučia spolu komunikovať a dohodnúť sa, tak, ako to budú potrebovať v reálnom živote. Určite sa stáva, že sa niekedy nevedia zo začiatku zhodnúť, ale vždy to nakoniec zvládnu. Zatiaľ sme nemali ani jednu neúspešnú expedíciu. Všetci sa vrátili živí, zdraví a majú plno zážitkov, na ktoré nikdy nezabudnú.

Hanka: Expedícia býva vždy najprv nanečisto, kde sú vedúci stále so študentami, ale potom sa už ide na tú reálnu. Tam už sú študenti odkázaní sami na seba, musia sa aj navigovať bez mobilov a my sme len v pozadí pre každý prípad. Teraz sme boli napríklad 4 dni na bicykloch okolo Balatonu.

Expedícia 2019 – na bicykloch okolo Balatonu (Archív SZŠ Záhradnícka)

V tých zvyšných troch častiach programu – rozvoj talentu, šport a dobrovoľníctvo – sú vedúci akýmisi sprievodcami a motivátormi pre študentov. Dohliadajú na napĺňanie cieľov…

Tomáš: Na začiatku programu si študent stanoví merateľné ciele, aby sa dalo na záver vyhodnotiť, do akej miery sa mu ich podarilo splniť. Ak má niekto cieľ naučiť sa hrať na klavíri, musí si jasne určiť, čo to znamená – napríklad, že bude vedieť zahrať konkrétnu Mozartovu skladbu. Proste niečo, čo ukáže, že sa naozaj zlepšil, a o koľko.

[Zaujal vás tento program? Chceli by ste ho na vašej škole? Pozrite sa na EDUmapu, kde nájdete kontakty na tréningy a referencie od iných škôl]

Študenti sa prvýkrát hlbšie zamyslia, čo naozaj chcú

Čo sa týka rozvoja talentu, vedia študenti sami zadefinovať, v čom je ich talent, ktorý chcú rozvíjať? Alebo v tom potrebujú pomoc vedúceho?

Hanka: Na začiatku je vždy najťažšie, aj pre vedúcich, zistiť, čo vlastne dieťa chce. Často je to vôbec prvýkrát, čo sa ho niekto spýta, čo by chcelo v skutočnosti. Lebo väčšinou im niekto vždy povie, čo majú robiť. A to je ten čarovný moment, že tu sa nad tým prvýkrát sami zamyslia. Často majú aj problém, taký blok asi z výchovy, že čo budem robiť, veď ja nič neviem. A to je kľúčová úloha pre vedúceho, aby spolu so žiakom adekvátne nastavil cieľ. Tak, aby to nebolo ani prehnané, ale ani málo. Lebo potom to, čo si zvolia, musia týždeň čo týždeň plniť a pravidelne si zapisovať počet hodín a aktivity, ktorým sa venovali.

Vedúci musí fungovať aj ako motivátor, aby to študent nevzdal, a zároveň kontroluje, či plní stanovené ciele?

Tomáš: Áno, vedúci je najmä motivátor, aby to študent nevzdal. Lebo môže prísť situácia, že má toho veľa v škole a nestíha, tak si možno povie, kašlem na to, idem od toho. A vtedy ho má vedúci namotivovať, že sú aj ťažké chvíle, ale prekážky sú na to, aby sa prekonávali.

Hanka: Stane sa aj, že študent nakoniec program nedokončí, lebo nestíha. Je to predsa len náročné, nájsť si tri hodiny týždenne popri škole. My tu máme niektoré odbory veľmi ťažké a vyučovanie je aj do večera, nekončíme na obed. Ale veľmi často to študentom naopak pomôže zlepšiť časový manažment a potom prídu s tým, že si mysleli, že nestíhajú, a nakoniec zistili, že majú ešte viac času ako predtým.

Ja som chodievala aj na pravidelné stretnutia – raňajky s riaditeľmi firiem za okrúhlym stolom, kde hovorili aj o tom, čo chcú od svojich zamestnancov. Práve na tomto programe sa im páčilo, že rozvíja charakter a cieľavedomosť. Ocenili, že sa môžu spoľahnúť na to, že po skončení programu vedia presne, čo ten človek spĺňa a čo od neho môžu čakať.

Zamestnávatelia hľadajú charakter a zodpovednosť

Absolvovanie DofE sa teda vníma ako záruka kvality?

Hanka: Áno, zamestnávatelia vedia, že sa na týchto ľudí môžu spoľahnúť, lebo preukázali, že na seba vedia prebrať zodpovednosť. Napríklad, v rámci dobrovoľníctva chodia do domovov dôchodcov, do nemocníc, pomáhajú si navzájom, aj v škole sa navzájom doučujú. To je to, čo sa cení, nielen vedomosti. Tie nehovoria nič o charaktere, a ten je najdôležitejší.

Je ťažké namotivovať ďalších učiteľov, aby sa stali vedúcimi alebo mentormi?

Hanka: Je to ťažké, ale treba to skúšať. Teraz budú mať chalani prezentáciu aj pre učiteľov, lebo od nich, ako od študentov, to skôr príjmu.

Tomáš: Podľa mňa je tam iná energia, keď to povie študent učiteľom. Myslím si, že vďaka programu sa zlepšujú vzťahy medzi učiteľmi a žiakmi, na škole je oveľa lepšia atmosféra. Keď si študent rozumie s učiteľom, aj sa viac naučí a napreduje rýchlejšie, než keď by mal s nechuťou chodiť do školy.

V čom je podľa vás najväčší prínos DofE – pre učiteľov aj pre študentov?

Juraj: Pre mňa je to štruktúrovanie cieľov. Naučíme sa pristupovať k veľkému cieľu postupne, pomocou malých krokov, ktoré pravidelne napĺňame, a tiež si lepšie plánovať čas. Keď si potom vytvoríme rutinu, ide to samovoľne a skoro bez námahy, aj keď v skutočnosti je to stále tá istá námaha. Napríklad, niekto si myslí, že je ťažké odbehnúť polmaratón, a ja ho teraz behávam bežne.

Hanka: Mne ako učiteľke to dáva predovšetkým radosť, keď vidím, ako deti na sebe pracujú, ako sa posúvajú, a keď sa im aj nechce, tak sa prekonajú, čím sa z nich stávajú oveľa sebavedomejší ľudia. Určite vidím aj to, že sa sama posúvam – v komunikácii, ale aj celkovo, lebo aj my učitelia sa prekonávame. Keď sme so študentami na expedícii, vôbec to nie je jednoduché, aj my ideme veľakrát za svoje hranice.

Koľko študentov je už na vašej škole do programu zapojených a ako to vnímajú vaši spolužiaci? Sú zvedaví a motivujete svojou aktivitou aj ich?

Tomáš: Doteraz bolo zapojených 50 študentov a ďalších 40 začína tento rok, čiže 90 študentov. Je to medzi nimi taká výzva, že som na ťažkej škole a ešte robím niečo navyše. Sú na to hrdí a aj spolužiaci ich vnímajú tak, že sa na nich dá spoľahnúť. Do DofE sa zapájajú skôr sebavedomejší študenti, ktorí si viac veria, že to zvládnu, a sú potom aj motiváciou pre ostatných, keď sa im to podarí.

Na čo by sa mal pripraviť učiteľ, ktorý by sa chcel zapojiť, či už ako vedúci alebo koordinátor?

Hanka: V prvom rade to musí chcieť. A treba rátať s tým, že tomu bude musieť obetovať veľa času. Ale ak niekto chce rozbehnúť tento program na svojej škole, určite môže rátať s obrovskou pomocou od národnej kancelárie DofE. Prídu na školu, odprezentujú program, zabezpečia školenia, poskytnú podporu. Nebude na to sám. Veľkou podmienkou však je podpora vedenia školy, bez toho to nejde. Vedenie a podpora samosprávy, je kľúč. Celá námaha ale stojí za to, na konci má učiteľ krásny pocit, že sa to tomu študentovi aj vďaka nemu podarilo. To sú krásne emócie, kto to nezažil, ten si to nevie predstaviť.

Študenti po absolvovaní programu získavajú certifikát, ktorý uznávajú firmy vo svete a postupne už aj na Slovensku ako známku kvality. Prihliadajú naň pri obsadzovaní pracovných pozícií. Ale čo učitelia – dostanú aj oni nejaký certifikát?

Hanka: Nie, ale je to dobrá inšpirácia do národnej kancelárie. (Smiech.)

Pre mňa bolo ocenením, že keď tu bol princ Edward, syn princa Filipa (zakladateľa DofE, pozn. red.), mala som česť sedieť vedľa neho na slávnostnom obede.

Aby som nebola nespravodlivá, robievajú sa Meet up Days pre učiteľov na Kamzíku a to je výborná akcia. Vždy je tam výborná téma, skvelý prednášajúci a celý deň je neskutočne krásny, sme tam spolu učitelia z celého Slovenska a je to výborné na dodanie energie.

EDIT 22. 11. 2019: Marián Zachar z Národnej kancelárie DofE na Slovensku: Učitelia tiež dostávajú certifikát o absolvovaní školenia. Princ Edward v súčasnosti vedie celý medzinárodný program DofE. 

Program DofE (The Duke of Edinburgh's International Award Slovensko) je komplexný rozvojový program pre študentov a študentky od 14 do 24 rokov. Študenti si v ňom stanovujú individuálne ciele v 4 oblastiach: šport, talent, dobrovoľníctvo a expedícia. Program je súčasťou celosvetovej Medzinárodnej ceny vojvodu z Edinburghu a už od roku 1956 podporuje mladých ľudí naprieč spoločnosťou v 140 krajinách na ich ceste k samostatnosti, sebavedomiu, úspechu v živote a sociálnemu cíteniu.

 

Zostaňte v kontakte
s novinkami

Program Generácia 3.0 je financovaný individuálnymi, firemnými aj inštitucionálnymi donormi. Individuálnym filantropom, na ich žiadosť bez uvedenia mien, vyjadrujeme úprimné poďakovanie. Darovaním svojho času, know-how aj financií prispievajú k dlhodobej udržateľnosti a napredovaniu programu. Ďakujeme.

Organizátor

#

Významní partneri

Hlavní partneri

S podporou