EN Zóna pre darcov

Učiteľka občianskej náuky: Škola má žiakom pomáhať v utváraní názoru

Základná škola Veľké Ripňany je do programu Otvorené školy od Nadácie otvorenej spoločnosti zapojená viac ako dva roky.
06. mar 2020 -

Dominika Hroššová

Učiteľka občianskej náuky: Škola má žiakom pomáhať v utváraní názoru

Za ten čas absolvovali školenia o tom, ako by mala vyzerať žiacka školská rada, založili ju a vyskúšali si aj žiacke voľby, ktorým predchádzala kampaň. Žiaci navyše neustále prichádzajú s novými aktivitami, ktoré uľahčujú prácu aj samotným učiteľom.

Nadácia Pontis prináša sériu rozhovorov priamo zo škôl o inovatívnych vzdelávacích prístupoch združených na EDUmape – portáli, ktorý mapuje to najlepšie zo slovenského školstva.

Ľubica Mazáková je takmer 30 rokov učiteľkou slovenského jazyka a občianskej náuky na Základnej škole s materskou školou vo Veľkých Ripňanoch. So žiakmi sa už zapojila napríklad do projektov UNICEF-u, Človeka v ohrození a mnohých ďalších. Aj preto na stenách vstupnej haly pán školník už len veľmi ťažko hľadá miesto pre ďalší diplom. V júni si ho prebrali z rúk ombudsmanky Márie Patakyovej, ktorá mala záštitu nad programom Otvorené školy od Nadácie otvorenej spoločnosti (Open Society Foundation, OSF). Cieľom programu je podporiť demokratické prostredie na školách a výchovu k občianstvu. Na to slúžia workshopy, ktoré so žiakmi robia starší vyškolení dobrovoľníci, ako aj práca v žiackych školských radách.

Ako ste sa o programe dozvedeli a čím vás zaujal?

Moja dcéra, vtedy ešte stredoškoláčka, teraz vysokoškoláčka je dobrovoľníčkou programu Otvorené školy a chodí na základné školy robiť workshopy pre žiakov. Vnukla mi myšlienku zapojiť sa. Program trvá dva roky, čiže začnú siedmaci a pokračujú aj v 8. ročníku.

Skúsiť som to chcela aj preto, že siedmacke triedy boli v tom čase dosť znepriatelené. Medzi dvoma triedami vznikla rivalita, hlavne medzi dievčatami. Dúfala som, že keď budú spolu v tomto programe, bude aj atmosféra priateľskejšia. V siedmom ročníku, keď sa do programu zapojili, nechcela robiť žiačka z A triedy v skupine so žiačkou z B triedy a podobne. V ôsmom ročníku to už bolo oveľa lepšie. Je šťastie, že sa ich vzťahy zlepšili, lebo teraz v deviatom ročníku sú zase spojení v jednej triede. Zatiaľ to funguje dobre. Ja som im, zhodou okolností, triedna a nie sú žiadne problémy, vzťahy sú oveľa lepšie.

Vyžaduje si tento program nejaké zásadnejšie úpravy vyučovania?

Nepocítili sme, že by nám to akokoľvek narúšalo vyučovanie. Stretnutia žiackej školskej rady s koordinátorom, teda s učiteľkou, prebiehajú väčšinou popoludní, alebo aj v rámci vyučovania, napríklad na triednickej hodine. Workshopy s dobrovoľníkom – rovesníkom z OSF, sú v rámci hodín občianskej náuky, vždy je to dvojhodinovka, 6-krát do roka. Tohto sa učiteľ môže, ale nemusí zúčastniť, závisí to od jeho rozhodnutia.

Nemali ste obavu či stredoškoláčka, ktorú k vám do školy pošle OSF, zvládne prácu so žiakmi?

Nie, naopak, rovesnícke vzdelávanie mi pripadalo ako zaujímavá novinka, lebo dospelých už majú decká plné zuby a nás učiteľov ešte viac (smiech). Od rovesníka to zoberú lepšie, robí to ich štýlom. Najviac ich zaujali rôzne hravé a logické aktivity a práca v skupinách. Venujú sa témam ako ideálna škola, spolupráca, tolerancia, ľudské práva, politický život. Viem, že si robili simuláciu fungovania republiky a skúšali si, aké je to byť prezidentom. Na takýchto hodinách nie je problém ani s disciplínou, rovesníka rešpektujú a spolupracujú práve preto, že ich to baví.

Ako sa dobrovoľník – rovesník dostane k takejto práci? V čom je rovesnícke vzdelávanie prínosné?

Sú to dobrovoľníci z radov stredoškolákov, prípadne vysokoškolákov, ktorí sa môžu prihlásiť na stránkach OSF. Počas roka mávajú viaceré školenia, kde sa naučia ako viesť workshop, prakticky si vyskúšajú nové metódy a spoluprácu v skupinách. Je to veľa práce, moja dcéra sa na jeden workshop pripravovala aj celé popoludnie. Jeden učiteľ by nezvládal venovať toľko času príprave, keď musí odučiť denne aj šesť hodín. Keď sa žiakom venuje rovesník, má viac času si tému spracovať zážitkovejšie, s rôznymi aktivitami a môže si so žiakmi vybudovať lepší vzťah, keďže sú si vekovo bližší.

Za účasť v programe si škola prebrala diplom od ombudsmanky Márie PatakyovejZa účasť v programe si škola prebrala diplom od ombudsmanky Márie Patakyovej (Archív ZŠ Veľké Ripňany)

Mladých treba aktivizovať, aby neskĺzli k extrémizmu

Vidíte, ako učiteľka, nejaký posun u žiakov po workshopoch? Zaujímajú sa viac o témy, ktoré tam preberali?

Áno. Ja učím občiansku náuku a na tieto témy som potom nadväzovala aj na svojich hodinách. Toto považujem za veľkú výhodu. Vždy som sa najskôr spýtala, čo nové sa dozvedeli a všimla som si, že naozaj sledujú napríklad aj politické dianie. Prekvapili ma aj otázkami, o ktorých som si predtým myslela, že ich nezaujímajú. Z môjho pohľadu u nich už nastupuje kritické myslenie, viac premýšľajú o veciach a pýtajú sa. Takže to má určite zmysel.

Ako prebiehali vaše hodiny občianskej predtým?

Nikdy som nemala hodiny, kde by si žiaci len písali poznámky. Na začiatku robíme niečo na spôsob televíznych novín. Vždy si traja žiaci pripravia aktuality – jedna je z domova, jedna zo sveta a jedna kuriozita. Potom zhodnotíme, o čom boli aktuality a ako boli prednesené, rozvíjam tým prezentačné schopnosti žiakov. Pokračujeme témou vyučovacej hodiny, hľadáme problém a robíme burzu nápadov, čo k danej téme vedia, a poprípade doplním ešte nové informácie.

[Zaujal vás tento program? Chceli by ste ho na vašej škole? Pozrite sa na EDUmapu, kde nájdete kontakty na tréningy a referencie od iných škôl]

Čo všetko ste kvôli programu museli na škole zmeniť?

Pred programom sme vôbec nemali žiacku školskú radu. Na zapojenie sa do programu ju škola nemusí mať, môže si ju založiť až neskôr. S dvoma žiakmi sme boli na úvodnom školení, organizovaným OSF. Bolo to pre nás „nakopnutie“. Na školení sme sa stretli s ďalšími zástupcami zapojených škôl, vymieňali sme si skúsenosti, pripravili akčný plán práce žiackej školskej rady. Stretnutie nás inšpirovalo a žiacku školskú radu sme založili v nasledujúcom školskom roku.    

Má 11 členov, ktorých zvolili v riadnych demokratických voľbách všetci žiaci druhého stupňa. Prvý stupeň sme sa rozhodli vynechať, lebo vidíme, že sú ešte príliš hraví, takéto veci ich zatiaľ nezaujímajú a veľmi tomu nerozumejú. Uvedomili sme si, že žiacka rada má opodstatnenie skôr vo vyšších ročníkoch a na stredných školách. Lebo piataci, šiestaci sú skôr pasívni, nemajú ešte ambície zapojiť sa do niečoho.

Ako vyzerali voľby?

Prvé voľby prebehli tak, že v každej triede si zvolili dvoch žiakov – jedného člena rady a jedného zástupcu. Zvolení členovia sa potom stretli ešte raz a spomedzi zástupcov si zvolili ďalších dvoch členov. Radu nakoniec tvorí 11 žiakov.

Deti berú žiacku školskú radu vážne a samy prichádzajú s nápadmi

Mali žiaci o pozície v školskej rade záujem sami, alebo to robili len preto, lebo pani učiteľka povedala?

Mali záujem, chceli sa zapojiť. Už po prvom stretnutí žiackej školskej rady vyvesili v každej triede plagátik, kde mali žiaci písať svoje podnety pre prácu žiackej rady. Stretávali sa dvakrát za mesiac. Zo začiatku som sa k nim ešte pridala aj ja, aby som im poradila, naučila písať zápisnice alebo pomohla s nápadmi a usmernila, čo sa dá v podmienkach našej školy zrealizovať. Problém sú financie, nemáme žiadne. Ale tento rok to napravíme. Povedali sme si, že si zarobíme – pustíme sa do zberu papiera.

Akým aktivitám sa žiacka školská rada venuje?

Prvá akcia, ktorú žiacka školská rada zorganizovala, bol kakavkový deň. Nápad mali ešte z úvodného školenia OSF. Pripravili si plagáty, urobili reláciu do školského rozhlasu, aby si na veľkú prestávku každý priniesol hrnček a žiacka rada rozdávala kakavko, čím sa vlastne predstavovala. Vo vestibule sme pripravili informačný panel o žiackej školskej rade, kde sa nachádzajú fotografie všetkých členov a informácie o pripravovaných aktivitách. Rozmýšľali sme tiež, že by deti mohli rozhodovať o tom, čo sa varí v školskej jedálni, čo im chutí, čo nie a dávali by aj pripomienky ku kvalite jedla.

Pozorujete, že žiaci v školskej rade napredujú? Sú aktívnejší?

Áno. Najviac sa to ukázalo, keď prišli koordinátorky z OSF-ky na návštevu a robili rozhovory so žiakmi. Prvé stretnutie bolo veľmi nesmelé, žiaci sa báli zapájať, pýtať, prichádzať s nápadmi. Mlčali.

Keď prišli na druhé stretnutie, deti sa nebáli hovoriť, bolo vidno, že získavajú spoločenské, komunikačné zručnosti. Povedali, čo sa robilo, čo sa im páčilo, nepáčilo. Bol to veľký rozdiel.

V tomto školskom roku sme spájali dve ôsme triedy do jednej deviatackej triedy a potrebovali sme preto zvoliť aj nového zástupcu do školskej rady. Aj tu sa ukázal veľký posun, dobrovoľne kandidovali tri dievčatá, pripravili si volebné programy a celé to prebehlo ako naozajstné voľby, aj s predvolebnou kampaňou. Dve kandidátky dokonca napiekli volebné koláčiky.

Potom sa tajne volilo, každý išiel za dvere a meno svojej kandidátky vhodil do urničky. Neskôr sa sčítavali hlasy, no a vyhrala kandidátka s koláčikmi (smiech). Ale asi to nebolo tým, dievčatá  mali super nápady. Bolo skvelé, ako sa suverénne postavili pred celú triedu, predstavili svoj program, jedna si dokonca vymyslela aj slogan. Žasla som, bol to pre mňa znak, že má zmysel, aby som s nimi aj ďalej pracovala, hoci u niektorých žiakov trvalo aj dva roky, kým sa ukázal nejaký výsledok.

Majú aj nápady ako sa zapojiť do aktivít mimo školy?

Samozrejme, mali nápad zorganizovať zber hračiek k Vianociam. Pre detský domov v Topoľčanoch sme vyzbierali obrovské množstvo hračiek. Vyhlásili sme v škole akciu: Daruj hračku, daruj úsmev. Žiaci zostali poobede, hračky sme pobalili do krásnych balíčkov a na dvoch veľkých autách odviezli do domova. Ja som telefonovala, či o to budú mať v domove záujem, ale všetko ostatné mala na starosti žiačka školská rada. Dohodli sa aj s rodičmi, ktorí  im pomohli hračky odviezť.

Čo všetko zvládajú žiaci sami a v čom im musíte pomáhať?

Ak prídu s nápadom, ktorý sa dá zrealizovať, aktívne si rozdelia úlohy a pracujú na ňom  sami. Mali sme napríklad aktivitu na Deň učiteľov, my sme ho nazvali Deň naopak. Žiaci chceli vymeniť nás učiteľov tak, že my budeme žiaci a oni budú učitelia. Celé to vymysleli a aj dotiahli do konca. Pripravili si vyučovaciu hodinu, jediná podmienka bola, aby to vopred skonzultovali s daným vyučujúcim a zistili, čo budú v ten deň učiť podľa plánov. Učiteľ bol na hodine prítomný, obávali sme sa, či bude trieda rešpektovať svojho spolužiaka, ale dopadlo to dobre.

Organizovali aj karneval, ktorý moderovali, vyberali vstupné a hodnotili masky. Na Deň detí vymysleli rôzne vtipné športové disciplíny. Toto sú akcie, ktoré sme predtým robievali my učitelia pre žiakov. Práca žiackej školskej rady je určite prínosom, žiakom treba len dať  priestor. Veľmi rýchlo začali fungovať aj bezo mňa, založili si skupinu na Facebooku, kde si píšu, čo urobia, kedy sa stretnú, rôzne nápady atď. Na niektorých stretnutiach som s nimi ani nebola.

Aktívnejší by mali byť aj rodičia

Mottom programu je: „Mladí ľudia potrebujú byť vypočutí, niečo dokázať, inak sa obrátia k niekomu, kto im túto možnosť ponúkne”. Vnímate to takto aj vy? Myslíte si, že toto je vhodný spôsob, ako dosiahnuť, aby sa mladí neobracali k extrémizmu?

Určite. Myslím si, že mladých treba takto aktivizovať.

A je to zodpovednosťou školy? Nie je to skôr na rodičoch a rodine?

Ťažko na to jednoznačnejšie odpovedať, veľký vplyv má na to rodina – tá  má prvotnú výchovnú funkciu. A škola by mala pomáhať utvárať názor žiakov, aby si vedeli kriticky uvedomiť, čo je správne. Mnohokrát sa to však míňa účinku, keďže žiaci vidia niečo iné v rodine a v spoločnosti. Ťažko presvedčíte mladého človeka, že niečo nie je správne, keď to vidí všade okolo seba, v televízii, v politike. Tento program podľa mňa žiakom aspoň dá chrobáka do hlavy a prinúti ich viac premýšľať nad rôznymi témami. Ako dlho, neviem, ale určite sa minimálne zamyslia.

Čo znamená výchova k občianstvu? Aké kompetencie by žiaci mali mať po programe ?

Mali by pochopiť, ako funguje demokracia. No ja to chápem aj ako aktívne občianstvo, a teda, že sa budú zapájať do celospoločenských aktivít a začnú od aktivít v našej obci. Mali by tiež poznať svoje občianske práva a vedieť o tom, akú moc majú občania vo voľbách.

Sú programu naklonení všetci učitelia? Neboja sa dať deťom až taký priestor?

Myslím si, že nie sú proti. Vedia, že každý jeden z nás môže so žiackou školskou radou pracovať a učitelia sa hneď na začiatku školského roka pýtajú, či už funguje, lebo chcú spolupracovať.

Keď sme chceli, aby sa napríklad do zberu hračiek zapojilo veľa žiakov, učitelia tlmočili svojim triedam a aj ich zaktivizovali.

Sú aktívnejší aj žiaci, ktorí nie sú členmi rady?

Áno, určite sú aktívni aj ostatní. Komunikujú so svojimi zástupcami o tom, čo chcú a tí s tým potom vystúpia na stretnutí rady.

Ako reagujú rodičia? Vedia o tom a zaujíma ich to vôbec?

Nemám ani pozitívnu, ani negatívnu odozvu. Rodičia sú o programe Otvorené školy vopred informovaní a podpisujú informovaný súhlas, že sa ich dieťa zapája do programu. Tam majú vysvetlené, na čo je program zameraný, čo sa v ňom bude robiť, koľkokrát do roka sa stretnú a pod. Nikto z rodičov nemal žiadnu námietku.

Čo sa týka žiackej školskej rady, hodnotia to pozitívne rodičia žiakov, ktorí sú v školskej rade. Dostala som napríklad aj takúto spätnú väzbu: „Tá moja dcéra začala byť aktívna, aj s nami viac komunikuje.“ Tento vek je naozaj komplikovaný, deti hovoria – všetci sú sprostí, len ja som najmúdrejší, rodičia nás nechápu a podobne. Preto boli aj rodičia tejto žiačky prekvapení, že sa s nimi začala viac rozprávať, dokonca aj o politických témach.

Na konci minulého školského roka ste dostali aj diplom a titul Otvorená škola od ombudsmanky Márie Patakyovej.

Áno, ale teraz sú o niečo prísnejšie kritéria – funkčná žiacka školská rada, vypracovanie a vyhodnotenie akčného plánu na školský rok, monitorovacie stretnutie za účasti zástupcov OSF, aktívne zapojenie školy do dotazníkového prieskumu.

Takýto prieskum je dobrá spätná väzba aj pre školu, keďže pani riaditeľka potom dostane výsledky o predstavách rodičov, učiteľov a žiakov. Vnímam to pozitívne hlavne preto, že očakávam i z radov rodičov nejaké zaujímavé nápady. Z môjho pohľadu máme viac pasívnych ako aktívnych rodičov, ich iniciatíva by bola veľkým prínosom pre školu.

Pre viac inšpirácií vo vzdelávaní kliknite na www.generacia30.sk/edu-mapa

 

Foto: Unsplash, Alexis Brown

Zostaňte v kontakte
s novinkami

Program Generácia 3.0 je financovaný individuálnymi, firemnými aj inštitucionálnymi donormi. Individuálnym filantropom, na ich žiadosť bez uvedenia mien, vyjadrujeme úprimné poďakovanie. Darovaním svojho času, know-how aj financií prispievajú k dlhodobej udržateľnosti a napredovaniu programu. Ďakujeme.

Organizátor

#

Významní partneri

Hlavní partneri

S podporou