EN Zóna pre darcov

Učiteľ Peter Remiš: Výsledkom dobrej práce učiteľa je uplatniteľnosť žiakov

Peter Remiš z Kysuckého Nového Mesta je účastníkom pilotného programu Open Lab , ktorý sa zameriava na duálne vzdelávanie žiakov stredných škôl.
23. nov 2020 -

Dominika Hroššová

Učiteľ Peter Remiš: Výsledkom dobrej práce učiteľa je uplatniteľnosť žiakov

Peter Remiš je okrem učiteľa aj pomocným LabMastrom na Strednej priemyselnej škole informačných technológií v Kysuckom Novom Meste. Čo to znamená? Sprevádza študentov, ktorí sa v rámci projektu OpenLab učia využívať najnovšie technológie a spájajú sa s inovatívnymi firmami, a to priamo na vyučovaní. V rozhovore hovorí o tom, ako sa učí dištančne, aké odporúča zlepšováky pre udržanie pozornosti žiakov, ale aj o tom, prečo by sa podľa neho mali priemyselné školy zapojiť do OpenLabu, či čo žiakov na takomto vyučovaní najviac baví. 

Naozaj platí že raz učiteľ, navždy učiteľ? Ako dlho už pôsobíte v školstve? Aké predmety učíte?

Popravde, asi to platí.  Učiteľom som sa chcel stať len na pár rokov, aby som jednak vrátil „systému”, čo som od neho získal, a jednak preto, aby som si prehĺbil vedomosti, keďže pri učení druhého sa sám človek veľa naučí. Nuž a z pár rokov sa stala celá dekáda. Vzhľadom na to, že sa zameriavam na širokú škálu technických predmetov (od elektrotechniky, cez sieťové technológie až po programovanie a výpočtovú techniku), uplatniť sa inde ako v školstve by pre mňa nebol problém, no učiteľská profesia mi prirástla k srdcu.

Malé deti často snívajú o povolaní ako smetiar, alebo astronaut… Vy ste vždy chceli byť učiteľom?

Nie. Moja mama vždy hovorí, že ja som chcel byť prezidentom alebo pápežom (smiech). Schopnosť „mať rád vedomosti“ a pracovať v intelektuálnej profesii som získal až na vysokej škole. To, že som sa stal učiteľom, je skôr vôľa osudu ako moja.

Ako vyzerá v súčasnej pandemickej situácii váš bežný pracovný deň?

Asi si viete predstaviť, že ak začne pracovať z domu človek, čo je workoholik, tak to dobre nedopadne (smiech). Doobeda vyučujem online. Následne dobrovoľne/zadarmo doučujem žiakov, alebo vediem krúžky. Potom sa pár hodín venujem práci okolo domu a rodine a večer do hlbokej noci sadám k počítaču, aby som si pripravil materiály na ďalší deň a riešil nahromadené problémy.

Je pre učiteľa na odbornej škole so zameraním na IT ľahšie popasovať sa s online výukou?

Myslím, že áno. Naši žiaci vedia dobre pracovať s IT, učitelia odborných predmetov taktiež a aj technické vybavenie nie je problémom. Navyše mnoho predmetov sa vyučuje na počítači, takže až na pár „fyzicky praktických“ predmetov nemáme problém s dištančnou výučbou.

Máte nejaké tipy a zlepšováky, ako študentov motivovať aj na diaľku, prípadne ako ozvláštniť výuku?

Otázka motivácie je veľmi problematická. Obzvlášť u adolescentov generácie Z. Myslím si, že pre vnútornú motiváciu je dôležité, aby žiaci cítili od učiteľa ochotu a záujem. Základom je teda nerobiť z dištančnej výučby len prednášku, ale so žiakmi sa aj porozprávať, zahrať sa krátke hry (či už slovné, alebo počítačové) a pod. Týmto spôsobom žiak prestane vnímať svoje okolie ako školu/vyučovací proces, ale ako domácu voľno chvíľkovú aktivitu.

Na jednej fotke, kde ste so študentami, som si všimla, že sú to samí chlapci. Máte na škole aj nejaké dievčatá? Je dnes ten záujem o IT odbory u dievčat väčší, ako v minulosti?

I keď máme na škole triedy, kde je niekoľko dievčat, celkovo tvoria extrémne malé percento. Hoci z roka na rok ich počet pribúda, stále panuje v mysliach ľudí nesprávna predstava, že IT je mužské odvetvie. Myslia si, že IT je len o programovaní a matematike, a pritom na gymnáziách je matematiky oveľa viac.

Osobne som sa zapojil do viacerých projektov orientovaných práve na zbúranie tohto predsudku. IT je široká oblasť a niektoré časti sú už vo svojej podstate vhodnejšie pre ženy. Po fyziologickej stránke síce ženy riešia horšie logické problémy, avšak prejavujú vyššiu kreativitu a zmysel pre estetiku. Odvetvia vyžadujúce dizajnéra (weby, multimédia, ...) sú pre ženy teda ideálne.

Minulý rok ste sa zapojili aj do projektu OpenLab, ktorý prepája študentov a firmy. Študenti tak pracujú na reálnych problémoch z praxe pod vedením odborníkov. Vy ste boli pomocný LabMaster. Čo to v praxi znamenalo? Čo bolo vašou úlohou?

Pomocný LabMaster je v postate asistent LabMastra, čo je odborník z praxe, ktorý vedie študentov, čiže tvorí ďalší pár rúk, očí, uší a úst, aby sa i pri väčšom počte žiakov nestrácal osobitý prístup. Ja som bol špecifický prípad, lebo ako pedagóg som zároveň premosťoval formu výučby OpenLabu s pravidlami školstva. Vnímal som sa ako nádoba potrebná na zmiešanie princípov OpenLabu a pravidiel, ktoré diktuje ministerstvo školstva. Vo výsledku som teda nenapomáhal len viesť OpenLab po byrokratickej stránke, ale dokázal som analyzovať a vyhodnocovať OpenLab po pedagogickej a edukatívnej stránke.

Tento rok ste už sám LabMastrom a dokonca pomáhate aj v inom tíme ako Co-LabMaster. Na čom aktuálne v labe pracujete? Vzniká u vás možno ďalší Bolt, alebo Instagram :-) ?

Snáď áno. Niektorí žiaci prejavujú extrémny záujem o presadenie sa v IT svete už v nižšom veku a robia pre to maximum. IT vedomosťami sa doťahujú na úroveň VŠ absolventov. Urobiť dieru do sveta však chce aj značnú mieru šťastia a skúseností, a preto na dáky „super“ projekt sa bude musieť ešte počkať. Momentálne sme vo fáze výučby technológií a k tvorbe vlastného projektu sa so žiakmi dostaneme až o pár týždňov. Nápadmi ale sršia už teraz, takže sa teším, keď príde čas „dať to na papier“.

Ovplyvňuje prítomnosť OpenLabu na škole nejako aj celkový život školy a nezapojených študentov? Sú napríklad zvedaví, na čom pracujete? Chcú tiež niečo tvoriť?

Samozrejme, že OpenLab ovplyvňuje celú školu. Jednak jeho organizačné zabezpečenie sa dotýka mnohých ľudí, a taktiež dosiahnuté výsledky vzbudzujú u žiakov i učiteľov zvedavosť. V rámci OpenLabu pracujeme na praktických projektoch, ktoré približujú prax bližšie k žiakom a to žiakov mimo OpenLabu veľmi láka. Záujem zo strany žiakov o OpenLab je oveľa väčší, ako im vieme ponúknuť, čo sa však snáď v budúcnosti vyrieši.

Peter Remiš a Barbora Rusiňáková - executive manažérka OpenLabuPeter Remiš a Barbora Rusiňáková - executive manažérka OpenLabu (Archív OpenLab)

Aké úlohy v OpenLabe študentov najviac bavia? Je aj niečo, s čím majú problém, alebo sa im do toho nechce?

V našom AppsLabe sa snažíme o pestrosť pri výučbe. Materiály majú žiaci v rôznych formách, robíme rôzne aktivity na získavanie soft skills, motivujeme žiakov mini súťažami a pod. Ak je teda niečo, čo žiaka nebaví alebo má s tým problém, vie si nájsť iný spôsob, ako dosiahnuť požadovaný cieľ. Vo všeobecnosti platí, že žiaci chcú, aby sa nebrali ako deti, ale rovnocenní partneri. Toto dokazuje asi i fakt, že najviac našich žiakov baví pracovať na úlohách, pri ktorých môžu využiť profesionálny postup riešenia a profesionálne nástroje – hrajú sa na profíkov (smiech).

Využívate niečo z práce LabMastra aj vo svojej bežnej učiteľskej praxi? Vedeli by ste si predstaviť, že by takýmto spôsobom prebiehala aj bežná výuka na odborných školách?

Ja som i predtým využíval mnohé metódy, na ktorých stavia OpenLab. Je ale pravdou, že som sa niečomu priučil. Napríklad sa už toľko nezameriavam na osvojenie si technológie, ale snažím sa u žiakov cibriť aj ich mäkké zručnosti. Čo sa týka toho, či by sa takýmto spôsobom mohlo vyučovať aj na iných školách, je odpoveď áno. Vyžaduje si to však aktívnejší prístup a zbúrať zaužívaný vyučovací stereotyp. V OpenLabe sa síce kladie dôraz na samostatnosť žiaka a samovzdelávanie, LabMaster však musí vytvárať vhodné podmienky a to zďaleka nie je len tvorba učebných materiálov či materiálne zabezpečenie.

Ako sa tento projekt dostal na vašu školu? Čím vás zaujal?

Naša škola bola vybratá ako jedna z troch škôl na celom Slovensku na implementovanie tohto spôsobu výučby. Keďže nášmu riaditeľovi p. Valekovi veľmi záleží na modernizácii našej školy a blahu žiakov, prijal túto výzvu a dodnes robí všetko, aby tento projekt mohol u nás fungovať. Do projektu ma zahrnul on, keďže potreboval do projektu zapojiť aktívneho pedagóga. Mňa osobne tento projekt zaujal najmä preto, lebo je to ideálny spôsob, ako môžeme výučbu posunúť bližšie k praxi a o to by malo na stredných školách ísť v prvom rade.

Ako veľa času venujete práci v OpenLabe? Ostáva vám popritom dostatok času aj na prípravu na klasickú výuku?

Musí. I keď som LabMastrom, stále som učiteľom na SPŠ IT a z toho mi plynú povinnosti. OpenLab si vyžaduje množstvo času, no pokiaľ človek chce, aby niečo revolučné dobre fungovalo, musí obetovať svoj čas a energiu. Hovorí sa, že bez obety nie sú výsledky a výsledkom mojej dobre odvedenej práce je spokojnosť a uplatniteľnosť žiakov. Niečo také ma dokáže natoľko naplniť spokojnosťou, takže mi to stojí za námahu navyše.

Informačné technológie priniesli veľký pokrok a uľahčili ľuďom množstvo činností. Spája sa však s nimi aj veľa rizík, ako napr. hrozba zneužitia osobných údajov, šírenie dezinformácií, autonómna umelá inteligencia… Ako túto stránku zohľadňuje súčasná výuka na stredných odborných školách? Sú študenti, ako potenciálni budúci vývojári pre Google, či Facebook, vedení k zodpovednosti a etickému prístupu?

Áno, máte pravdu, hrozba je obrovská. Moderné technológie priniesli a prinesú mnoho nástrah. V poslednom období napríklad človek vidí obrovskú hrozbu dezinformácii – hoaxy o rúškach, plošnom testovaní a pod. Sociálne siete napríklad vytvorili tzv. „hejterov“, čo sú ľudia, ktorých záľubou je provokovať, otravovať, protirečiť a celkovo hnevať iných = vytvorili negatívne orientovaných ľudí.

Alebo bezpečnosť v podobe online šikany. Hocikto môže anonymne napísať verejne čokoľvek a zaútočiť tak na ľudskú dôstojnosť. Obeťami internetu nie sú len deti, ale všetci „od 0 do 99“. Tieto hrozby však presahujú medze výučby technických predmetov. Ide tu o problematiku formovania osobnosti, čo vo veku adolescenta už mnohokrát nie je možné.

Ak je dieťa odmala vychovávané k tomu, že si neváži druhých, že mu okolie vtĺka do hlavy ako najvyššiu prioritu vlastný blahobyt a veľké finančné zázemie, tak žiaden učiteľ ho už nezmení. Keď dieťa odmala vidí, že spoločnosť nemá úctu napríklad k učiteľom, nie je možné, aby sa učiteľ mohol stať vzorom a autoritou pre dieťa. Žiakov na vyučovaní upozorňujeme na etické medze, zásady bezpečnosti a pod., ale či to v živote dodržia je vecou výchovy najmä rodičov a učiteľov na ZŠ.

O projekte OpenLab

V OpenLabe sa študenti stredných odborných škôl učia pracovať s najnovšími technológiami v štyroch laboch s rôznym zameraním:

  • V HybridLab-e študenti vyvíjajú hybridné aplikácie v HTML, PHP, CSS, JavaScript, Ionicu, Vue a OctoberCMS.
  • V GamesLab-e sa zameriavajú na vývoj mobilných hier v Unity, učia sa tvoriť 2D a 3D grafiku a herný dizajn.
  • AppsLab študentov učí vyvíjať mobilné aplikácie v C# a Xamarin.forms a webové aplikácie v Java a Angular JS.
  • V IoTLab-e študenti programujú hardvér a učia sa tvoriť smart zariadenia pomocou Arduino, Raspberry Pi, MQTT, Node-RED, atď.

Zároveň sú študenti cez princípy partnerského prístupu vedení k zodpovednosti a samostatnosti, trénujú si schopnosti sebareflexie a rozvíjajú svoju kreativitu.

Každý OpenLab má svojho LabMastra – experta z praxe, ktorý je mentorom, nastavuje rámce a sprevádza študentov pri dosahovaní ich míľnikov. Študenti získavajú najnovšie technologické poznatky, ktoré aplikujú prakticky pri práci v tímoch na konkrétnych projektových zadaniach.

Garantmi obsahu jednotlivých labov sú technologické firmy, ktoré spolupracujú so študentmi na projektoch a v rámci študentských stáží.

Zostaňte v kontakte
s novinkami

Program Generácia 3.0 je financovaný individuálnymi, firemnými aj inštitucionálnymi donormi. Individuálnym filantropom, na ich žiadosť bez uvedenia mien, vyjadrujeme úprimné poďakovanie. Darovaním svojho času, know-how aj financií prispievajú k dlhodobej udržateľnosti a napredovaniu programu. Ďakujeme.

Organizátor

#

Významní partneri

Hlavní partneri

S podporou