Škola, z ktorej sa deťom nechce domov

Učiteľka, ktorá si na chodbe spieva na plné hrdlo, riaditeľka s dverami dokorán, aby za ňou mohli kedykoľvek prísť žiaci, či nápisy nabádajúce k tomu, aby sa študenti neprestali pýtať. Toto sú bežné obrazy na Základnej škole na Dubovej ulici v Bratislave. Podľa riaditeľky nič nebráni tomu, aby podobne vyzerala akákoľvek škola na Slovensku. Hovorí, že základom sú zmena zmýšľania a srdce na dlani. ZŠ Dubová je víťazom Ceny Generácia 3.0 v kategórii Osobnosť pripravená na zmeny.

S príchodom novej riaditeľky, Evy Dubeňovej, sa škola začala metodologicky zameriavať na inkluzívne vzdelávanie. „Na začiatku sme mali diskusie s učiteľmi a zistili sme, že každý má iný pohľad na to, čo inkluzívne vzdelávanie znamená. Preto sme sa začali hlásiť na rôzne školenia a sledovali zahraničné trendy, aby sme si našli svoj vlastný prístup,“ vysvetľuje Eva Dubeňová.

Základom je poznať každého žiaka

Základom vyučovania je individuálny prístup k žiakovi. To znamená, že každý učiteľ pozná potreby každého žiaka a snaží sa s ním pracovať tak, aby sa v triede rozvíjal podľa svojich možností a schopností. „V časoch, keď sme my chodili do základnej školy, boli deti považované za múdre a hlúpe a medzitým nebolo nič. Ale potom sa zistilo, že každý má iné špecifické danosti a potrebuje aj iné podmienky na to, aby sa rozvíjal,“ vysvetľuje E. Dubeňová.

Škola, napríklad, nehodnotí žiaka porovnávaním so spolužiakmi, ale vzhľadom na neho samého – či sa vyvíja a ako napreduje. V každom sa tiež snaží nájsť to dobré a ak sa študent nezachová správne, učiteľ sa ho snaží usmerniť a vysvetliť mu, čo sa stane, ak niektoré veci zmení.

                                                               Viktor Križo zo ZŠ Dubová na Cene Generácia 3.0

V škole sa tiež realizujú rôznorodé aktivity zamerané na sebavyjadrenie či rozvoj empatie. Sú to napríklad artefiletika – zážitkové učenie výtvarnej výchovy, facilitatívne hodiny, teda tvorivá skupinová práca, pri ktorej prevažujú kreatívne činnosti na budovanie kritického myslenia. Ďalšími aktivitami sú medzigeneračné viacdňové sústredenia a projektový týždeň, v ktorom sa prezentujú výsledky celoročných aktivít. „Keď každé dieťa dostane podporu a podmienky, ktoré potrebuje, dokáže aj zázraky, ale učiteľ musí vedieť, ako s dieťaťom pracovať,“ hovorí E. Dubeňová.

Výsledkom takéhoto prístupu sú spokojní žiaci, ktorí dokážu prijímať seba, ale aj iných. Na školskom dvore napríklad často vidieť v poobedných hodinách skupinky žiakov – starších aj mladších, ktorí spolu trávia čas. Úspešní sú aj po odchode na strednú školu. „Žiaci sa k nám často vracajú, aby sa podelili so svojimi úspechmi. Hovoria nám napríklad, že ich učitelia sú prekvapení, ako zvládajú jazyky alebo aké majú prezentačné zručnosti a ako rozmýšľajú,“ uvádza E. Dubeňová.

Kľúčový je odborný tím

Kľúčovým pre takéto fungovanie školy bolo zriadenie odborného tímu. Pri ňom sa inšpirovali  dokumentom Učiace sa Slovensko, ako aj skúsenosťami z medzinárodného projektu, ktorého sa škola zúčastnila. Tím sa skladá zo špeciálnych pedagógov, psychologičky, výchovnej poradkyne, artefiletičky a riaditeľky školy. Jeho úlohou je jednak byť podporou pre učiteľov a vzdelávať ich, a jednak so žiakmi aj priamo pracovať. Špecialisti sa venujú každému žiakovi, ktorý to aktuálne potrebuje, a to buď jednotlivo alebo skupinovo. Je pri tom dôležité, aby si jednotliví členovia odborného tímu odovzdávali informácie na pravidelných stretnutiach.

Zapálení učitelia

Ďalšou podmienkou sú samotní učitelia, ktorí musia byť stotožnení s takouto filozofiou školy. V ZŠ Dubová práve oni hľadali spolu s riaditeľkou spôsoby, ako zaviesť novinky do vyučovania. Napriek tomu trvalo zhruba 2 roky, kým sa medzi nimi tento spôsob udomácnil. E. Dubeňová priznáva, že bolo potrebné zmeniť zloženie učiteľov – tí, ktorí nové myšlienky odmietali, napokon zo školy aj sami odišli.  Napriek tomu, že zmena stála a stále stojí množstvo námahy, vynaložili ju aj napriek tomu, že škola nemala navyše prostriedky na odmeny.

„Učiteľ, ktorý sa rozhodne pre tento štýl práce, musí byť empatický, aktívny, musí sa sám vzdelávať, vedieť spolupracovať a ako som sa neraz presvedčila, dôležitá vlastnosť je aj zmysel pre humor,“ delí sa o skúsenosti E. Dubeňová a s úsmevom dodáva: „Základom je srdce na dlani.“ Dnes kladie škola mimoriadny dôraz na výber učiteľov, ktorí musia prejsť viackolovým výberovým konaním. „Uvedomujeme si, že tento model výchovy a vzdelávania potrebuje vysoké nasadenie pedagógov. Ale na to, aby proces fungoval, potrebujeme dosiahnuť, aby aj žiak pochopil, že rovnako dôležité ako proces rozvoja a vzdelávania, je aj prijať zodpovednosť za vlastné konanie," dodáva E. Dubeňová.

Musí chcieť žiak, učiteľ, ale aj rodič

V neposlednom rade sú dôležití aj rodičia, s ktorými učiteľský zbor pracuje niekoľkokrát do roka. Žiaci často prichádzajú zo zložitých rodinných situácií, čo sa odráža aj na ich výkone v škole. Preto sa učitelia pravidelne stretávajú aj s rodičmi a hľadajú riešenia. V úvodnej fáze premeny školy sa udialo asi 200 takýchto stretnutí. Škola napríklad pravidelne organizuje spoločné brigády žiakov, učiteľov a rodičov, aby sa navzájom lepšie spoznali.

Prístup vhodný pre každú školu

Podľa E. Dubeňovej je obdobný prístup možný na každej škole na Slovensku. Je však potrebné, aby zmena šla od riaditeľa a aby s ňou boli stotožnení učitelia, žiaci aj rodičia. „Naším cieľom je umožniť aj iným školám nahliadnuť na náš systém výchovy a vzdelávania a podeliť sa so svojimi skúsenosťami,“ hovorí E. Dubeňová. Podmienkou udržateľnosti je podpora vedenia školy, vnútorná disciplína a vytrvalosť učiteľov a žiakov. Na konci procesu stojí žiak, ktorý získal potrebnú podporu a slobodu a ktorý za ňu prijíma zodpovednosť.

Vďaka úspechu v Cene Generácia 3.0 sa škola zameria práve na šírenie tohto prístupu. Rovnako uvíta aj konzultácie pro bono odborníkov, ktorá sa viaže k víťazstvu, a sľubuje si od nich pomoc s ešte lepším nastavením prístupu. „Víťazstvo v Cene Generácia 3.0 nás potešilo a utvrdilo vo vedomí, že to, čo robíme, robíme dobre,“ uzatvára E. Dubeňová.