Pre Slovensko vychovávajú špičkových vedcov

Ak niektorý žiak na Slovensku nájde záľubu vo vede, jedným zo spôsobom, ako sa priučiť autentickej vedeckej práci je účasť na Olympiáde mladých vedcov a Turnaji mladých fyzikov. Súťaže však rozvíjajú nielen vedecké vlohy, ale aj ďalšie schopnosti, napríklad prezentačné zručnosti, tímovú spoluprácu, ale i sociálne zručnosti. Aj preto nezisková organizácia Turnaj mladých fyzikov za oba projekty získala Cenu Generácia 3.0 v kategórii Technologické a prírodovedné zručnosti.

V posledných rokoch na Slovensku imidž vedy trpí. Ukazuje sa, že mladým ľuďom sa vedecká práca nezdá ako atraktívny smer, ktorým by sa chceli v budúcnosti uberať. Preto je Turnaj mladých fyzikov, spolu s „mladšou sestrou“ – Olympiádou mladých vedcov, účinným nástrojom, ako toto odvetvie popularizovať.

Najstarší, ale inovatívny

Turnaj mladých fyzikov sa na Slovensku radí medzi jednu z najstarších stredoškolských súťaží, ktorej počiatky siahajú ešte do predrevolučných čias. Napriek tomu ho porota zaradila medzi inovatívne vzdelávacie prístupy. Turnaj, totiž, dlhodobo vychováva generáciu špičkových slovenských vedcov a vedkýň.

Zaujímavosťou je, že súťaže sa nezúčastňujú len žiaci, ktorí sú vynikajúci vo vede. „Uplatnia sa rôzne typy ľudí. V tímoch máme špičkových vedcov, ale napríklad aj človeka, ktorý vie perfektne prezentovať, človeka, ktorý vie dobre oponovať aj slabé tímy, čiže ktorý nerobí zo slabších spolusúťažiacich hlupákov, čo je tiež veľmi dôležité. Ďalej je prínosom aj niekto technicky zručný, kto dokáže na počkanie prerobiť mesiace pripravovanú prezentáciu a podobne,“ vysvetľuje Martin Plesch, podpredseda Odbornej komisie Turnaja mladých fyzikov, a zároveň vedecký pracovník na Slovenskej akadémii vied. Aj samotný M. Plesch sa ako študent zúčastňoval turnaja, neskôr tímy viedol a dnes dokonca zastáva funkciu prezidenta Medzinárodného turnaja mladých fyzikov.

Súťaž tiež búra stereotypy o fyzike ako o čisto mužskom odvetví. „Nemáme problém s nedostatkom dievčat. Napríklad v minulom roku sme mali 5-členné družstvo zložené z 3 dievčat a 2 chlapcov, tento rok zasa tím dvoch dievčat a troch chlapcov vedú dve vedúce. Aj historicky to vždy vychádzalo tak, že v takmer každom družstve bolo aspoň jedno dievča,“ opisuje M. Plesch.

Cez 17 téz k víťazstvu

Ako teda vyzerá jeden rok mladého fyzika? V úvode sezóny vyhlási medzinárodná organizácia 17 fyzikálnych problémov, ktoré nemajú jednoznačné riešenie. V minulom roku, napríklad, navrhovali čo najmenšie zariadenie, do ktorého sa dá zabaliť vajíčko tak, aby sa mu pri páde nič nestalo. Študenti riešia dané problémy počas celého školského roka, pričom študujú literatúru, konzultujú s učiteľmi i vedcami, experimentujú a vyvíjajú teórie. Na konci ich snaženia je najprv krajská a neskôr celoslovenská súťaž, v ktorej musia svoje výsledky predniesť pred konkurenčnými tímami. Tie ich prednášky priamo na mieste oponujú a recenzujú. Vyhľadávanie a triedenie informácií, samostatná i tímová dlhodobá práca, ale aj schopnosť „predať“ a obhájiť svoje výsledky v angličtine dokonale zodpovedajú vedeckej práci.

Spomedzi všetkých zúčastnených študentov a študentiek v závere sezóny organizátori vyskladajú reprezentačný tím, ktorý zastupuje Slovensko na prestížnom Medzinárodný turnaj mladých fyzikov. Koná sa každý rok v jednom z viac ako 30 členských štátov. Družstvo si počas ôsmich dní meria sily s rovesníkmi z celého sveta. Tento rok nás mladí fyzici budú reprezentovať na turnaji v čínskom Pekingu, ktorý začína už o týždeň.

Olympiáda pre žiakov do 15 rokov

Predsudky voči exaktným vedám si však študenti často prinesú ešte zo základných škôl. Preto na Slovensku funguje aj Olympiáda mladých vedcov, ktorá žiakom do 15 rokov umožňuje rozvíjať svoj talent vo fyzike, chémii a biológii teoreticky aj experimentálne. Aj v tomto prípade motiváciu posilňuje možnosť medzinárodnej reprezentácie.

Rozšíriť a spopularizovať

Do súťaží sa zapájajú školy z celého Slovenska, no vďaka víťazstvu Ceny Generácia 3.0 je ambíciou organizátorov sieť rozšíriť. Neraz sa, totiž, stane, že sa na škole nájde súťažechtivý žiak, ktorý však nemá potrebnú podporu. Organizátori sa preto chcú v najbližšom období zamerať na propagáciu a osvetu oboch projektov medzi žiakmi i samotnými pedagógmi. „Často sa stáva, že keď si učiteľ uvedomí, koľko je s projektom roboty, nechce do toho ísť,“ opisuje súčasnú situáciu M. Plesch. Dodáva však, že účasť je často nesmiernym prínosom aj pre pedagóga. Opisuje pri tom svoju skúsenosť, keď po večeroch sedával s dvoma študentmi a riešil jednu zo zadaných fyzikálnych téz. Vo finále svoje riešenie, ktorým vyvrátili dosiaľ uznávané teórie, publikovali v prestížnom vedeckom časopise skupiny Nature.