EN Zóna pre darcov

Odborníci na domáce vzdelávanie: Nezamieňajme si rodiča s opatrovateľkou

Mirka a Richard Kiripolskí založili organizáciu Edulienka, ktorá sa venuje domácemu vzdelávaniu.
18. mar 2020 -

Dominika Hroššová

Odborníci na domáce vzdelávanie: Nezamieňajme si rodiča s opatrovateľkou

Koronavírus postavil rodiny s deťmi do úplne novej situácie – rodičia často okrem práce z domu musia suplovať učiteľov, prípadne hľadať spôsoby, ako motivovať deti k učeniu. Mirka a Richard Kiripolskí však tvrdia, že potrebou motivácie nám deti dávajú jasný signál, že im ponúkame obsahom alebo formou balast, ktorý ich nezaujíma. Zakladatelia organizácie Edulienka, ktorá sa zoberá domácim vzdelávaním, v rozhovore radia, ako sa efektívne popasovať s novou situáciou, aké sú základné kroky pri učení doma či ako si zorganizovať deň.

Zo dňa na deň sa tisícky slovenských žiakov nečakane ocitli v stave, že sa musia vzdelávať doma. Môžeme v takomto prípade povedať, že prešli na domáce vzdelávanie a sú teda tzv. homeschooleri?

Medzi homeschoolingom (domácim vzdelávaním, pozn. red.) a dnešnou situáciou, je veľký rozdiel.

Pre homeschoolerov, ktorí sa pre domáce vzdelávanie rozhodli dobrovoľne, sa zmenilo len to, že majú obmedzené možnosti aktivít mimo domova. V zásade ale fungujú vo svojom štandardnom, individuálnom nastavení.

Pre deti, ktoré zostali doma na základe nariadenia, nastala situácia, na ktorú nebol nikto pripravený – ani ony, ani rodičia a vo väčšine prípadov ani školy. Štát garantuje bezplatné vzdelávanie všetkým deťom za každých okolností. Pre situácie ako je táto, by mal mať pripravený krízový plán. Deti by mali mať prístup k technickému vybaveniu, pokrytiu internetom, učitelia technické zručnosti a školy obsah, ktorý môžu ponúknuť.

Bohužiaľ, toto sa nestalo a nám je ľúto rodičov, ktorí boli zo dňa na deň postavení pred novú situáciu a sú nútení suplovať to, na čo nemajú vzdelanie, prípravu, podporu ani zdroje a nevybrali si to dobrovoľne. 

Hovoriť teda v tomto prípade o prechode na domáce vzdelávanie nie je úplne na mieste.

Podľa najrozšírenejších predstáv homeschooling vyzerá tak, ako učenie v škole, akurát že je v obývačke. Ako však v skutočnosti prebieha?

Domáce vzdelávanie môže prebiehať niekoľkými spôsobmi: 

Po prvé, rodič a dieťa sú dobrovoľne doma a robia domácu školu, čiže kopírujú školský systém v domácom prostredí. 

Po druhé, rodič a dieťa sú dobrovoľne doma, učia sa podľa záujmov a potrieb a plnia nevyhnutné požiadavky na preskúšanie, ktoré je každý polrok v kmeňovej škole. 

No a potom je to forma, keď sa rodič priamo neaktivizuje vo vzdelávaní svojho dieťaťa a na preskúšanie ho pripravujú iné osoby, napríklad vo vzdelávacej skupine. Takto to robíme my v Edulienke. Vo všetkých troch prípadoch má na vzdelávanie dohliadať garant s príslušným vzdelaním. 

Viete dať rýchlokurz homeschoolingu? Čo sú základné pravidlá, na ktoré by sa mal rodič sústrediť?

Základné pravidlo je vytvoriť si pravidlá, jasne ich zadefinovať a dodržiavať. Vedieť, kedy je rodič rodičom a kedy je v pozícii učiteľa v domácej škole. Nevyjasnenie tohoto pravidla môže vo významnej miere ovplyvniť vzťah medzi rodičom a dieťaťom.

Citová väzba na jednotlivé pozície je rozdielna a tento fakt netreba podceniť, lebo prináša so sebou riziká. Mamy, ktoré sa hrajú na učiteľky, to niekedy časom vzdávajú a deti končia v školách. Mamy, ktoré sa úplne podriaďujú deťom, prichádzajú o svoj svet dospelého. 

Zobudím sa ráno, urobím deťom raňajky. Ako však odštartovať proces učenia? Dá sa doma o 8:00povedať: Sadnite si do lavíc, začíname?

Áno, povedať sa to dá. Pokiaľ ste sa na tom ale nedohodli spoločne, môže to zostať len v rovine slovnej. Všetko by sa malo diať po vzájomnej dohode rodiča a dieťaťa. Ozaj, prečo robíte deťom raňajky? Všetko, čo dokážu deti robiť samy, majú robiť samy. 

Ako si organizovať deň – klasicky ako v škole alebo mať vlastné tempo? Dieťa je zvyknuté zo školy na 45-minútové bloky. Mali by sa takéto bloky zachovať aj doma alebo k tomu treba pristúpiť miernejšie?

V prvom rade je počas zmenenej situácie dôležité udržať rutinu v aktivitách, v ktorých je to možné. Ak chceme veci meniť, tak postupne. Už samotná súčasná situácia, ktorá visí všade vo vzduchu, je náporom na detskú psychiku. Deti a rodičia sa potrebujú adaptovať na nové podmienky, na ktoré ich nikto nepripravoval a bezpečie môžu cítiť aj v tých 45 minútach. Postupne ale hovorme s deťmi, ako by si predstavovali nastaviť pre ne prijateľnejší systém. Nerobme rozhodnutia bez nich. 

Ak človek musí pracovať z domu a nie je schopný naplno sa venovať deťom, aké aktivity odporúčate?

Samozrejme, záleží od veku dieťaťa, ako pri všetkom, o čo sme hovorili doteraz. Nezamieňajme si rodiča s opatrovateľkou. Deti a rodičia majú svoj režim a aktivity, ktoré sa v niektorých bodoch môžu prelínať a v iných si riešia svoje aktivity oddelene. Dôležité je nastavenie pravidiel, denného režimu, dodržiavanie bezpečnosti. Nie je nutné sa hrať na veľkú šťastnú rodinu ak cítime potrebu samoty. Doprajme si byť autentickí. Aj o tom je vzájomný rešpekt členov rodiny. 

Deti majú voľný čas, s ktorým nerátali. Môže byť toto kritické obdobie v niečom príležitosťou? Dá sa zo situácie niečo pozitívne vyťažiť?

Rozhodne je to príležitosť, ale aj výzva. Záleží od veku dieťaťa. Školopovinné deti majú konečne čas na seba, na svoje záujmy, bez krúžkov, povinností. Nechajme ich snívať, robiť to, na čo počas školy nemali čas a spracovávať novú situáciu svojím spôsobom. Nerobme im animátorov vysielajúcich im signál, že samy si nevedia poradiť ani s voľným časom. Aj robiť nič je v poriadku. Skúste, niekedy je to fakt ťažké. 

Na internete je obrovské množstvo vzdelávacích materiálov, ktoré môžu rodičia využiť. Deti majú aj svoje učebnice zo školy. Zdroje asi problém nebudú. Čo je teda najväčší problém pri domácom vyučovaní a ako ho prekonať?

Systém. Ucelený, rozumne nastavený systém s jasne stanovenými prioritami a smerovaním zohľadňujúci potreby dieťaťa. 

Dnes nie je problém s dostupnosťou materiálov, ale s ich kvalitou a zameraním. Na trhu je množstvo učebníc s doložkou, ktoré prešli schvaľovacím procesom, napriek tomu nezodpovedajú ani požiadavkám štátneho vzdelávacieho programu.

Na druhej strane štátny vzdelávací program je možné interpretovať tak zoširoka, že je ťažké podľa neho zhotoviť učebnice. A rodič doma, bez príslušného vzdelania, sa ocitne v situácii, keď sa na neho valí množstvo materiálov, ktoré môže dieťaťu bezhlavo predkladať. Výsledkom je, že spolu stratia fokus na cieľ, strávia množstvo času tematickými úlohami a sú z toho všetci vyčerpaní. Alebo sa rodič stáva recenzentom a filtruje všetky dostupné materiály, až kým z toho nie je popri tom všetkom úplne frustrovaný. Na toto naozaj nemá kapacitu. Skôr, či neskôr na to prídu aj rodičia, ktorí zostali teraz s deťmi doma.

Riešenie vidíme v spolupráci s kvalitnými garantmi, ktorí sú skutočnou, nie len formálnou podporou. Poskytujú služby vo fáze prípravy na domáce vzdelávanie a aj vo fáze realizácie pri sprevádzaní dieťaťa a rodiča.

Do akého veku by mal byť rodič priamym partnerom pre dieťa pri učení? Kedy to už nechať na dieťa samé a veriť, že všetko zvládne?

Deti sú pripravené zvládnuť všetko a majú prirodzenú potrebu vzdelávať sa do chvíle, kým im dospelý nepovie, že sa niečo nedá alebo je to zle. Preto by mali byť vystavené prostrediu, ktoré ich podporuje v ich prirodzenom nastavení a partnerstvo je jediným vzťahom počas celého obdobia. 

Dieťa by si malo byť vedomé toho, že vzdelanie je jeho osobné vlastníctvo, ktoré si treba pestovať, rozširovať a ktoré je kľúčom k otváraniu dverí. Zmena postoja ku vzdelávaniu je pre nás jediným skutočným dôvodom, prečo ísť na domáce vzdelávanie. 

Ako deti motivovať, aby sa učili?

Položili ste si niekedy otázku prečo vlastne treba deti k učeniu motivovať? Prečo pred učením musí byť motivácia? Prečo samotné učenie nemá byť tou motiváciou? Potrebou motivácie nám deti dávajú jasný signál, že im ponúkame balast obsahom alebo formou, ktorý ich nezaujíma.

Verte, že ak im ponúknete hodnoty, motivácia nebude potrebná. Nie som zástancom motivácie v učení. Ani v práci s dospelými. Človek, ktorý potrebuje svojho motivátora, je veľmi náročný partner, s ktorým stratíte množstvo energie s časovo veľmi obmedzeným dopadom. Je to frustrujúci vzťah pre obe strany. A deti? My v Edulienke máme systém nastavený tak, že k nám chodia deti, ktorých rodičia si uvedomujú hodnotu vzdelania a deti sa preto učiť chcú.

Pokiaľ k nám prestupujú deti z klasických škôl, chvíľu trvá, kým si samy zvyknú na filozofiu, že sa neučíme kvôli známkam, ani pre pani učiteľku, ani pre rodičov, ale pre seba. Za podpory rodičov to po čase zvládajú. Problémom môže byť rodič, ktorý dieťaťu vštepuje filozofiu typu učenie je hrozné a treba ho pretrpieť a bojovať proti nemu. Takému dieťaťu je lepšie v škole. U nás niet proti komu bojovať. 

Aj keď je dieťa motivované učiť sa, nemusí byť jednoduché udržať si jeho pozornosť. Ako na to?

Ak dieťa poznáte, viete, čo chce, čo má rado. Ak naplníte jeho potrebu, nemáte problém s jeho pozornosťou. Za nepozornosťou dieťaťa sa často skrývajú problémy, na ktoré treba prísť skôr, než si dieťa sadá k učeniu (rozrušenie, konflikt, hlad, smäd, vyrušovanie inými...). Toto je jednoduchšie zvládnuteľné v malej skupine detí ako v triede s 25-timi až 30-timi žiakmi.

Ako ich vtiahnuť do učiva? Čo sú metódy, ktoré fungujú?

Autentickosť. Byť sám sebou, vlastné skúsenosti, príbehy. 

Aktívni rodičia sa nás často pýtajú, ako pomôcť deťom a my im na to vždy odpovedáme: Hlavne sa im nesnažte za každú cenu pomáhať. Deti si poradia so všetkým. Svojím spôsobom, možno nie vždy tak, ako očakávame, ale poradia si. A my ich len pozorujme, buďme im nablízku a ďakujme v duchu, keď nás požiadajú o pomoc, lebo to je dôkaz, že nám veria. 

Bežný rodič asi nemá kapacitu učiť deti všetky predmety, od matematiky cez dejepis, nemčinu až po biológiu. Ak kapacitu nemá, na čo sa zamerať? Na predmet, ktorý dieťaťu ide a podporovať jeho talent alebo na predmet, ktorý dieťaťu nejde a využiť čas mimo školy na dobehnutie?

Kľúč výberu spôsobu je na rodičovi. Dieťa ale bude musieť zvládnuť povinný štandard, a preto je dôležité sa podľa nás venovať všetkým predmetom systematicky. Pri zvažovaní domáceho vzdelávania na 2. stupni na Slovensku sa objavili argumenty, že rodič predsa nemá vzdelanie na to, aby učil všetky predmety doma. Teraz nastala situácia, kedy to budú musieť zvládnuť všetci rodičia, v mnohých prípadoch bez akejkoľvek podpory zo strany odborníkov. V tomto prípade by mal rodič požiadať v prvom rade školu o jej krízový plán pre takéto situácie a o možnosť konzultovať vo veciach, v ktorých si nie je istý.  

Rodičom detí na 2. stupni na klasickom domácom vzdelávaní dali napríklad v Čechách viac dôvery. Je na rodičovi, ako personálne zabezpečí vzdelávanie svojho dieťaťa. Verím, že budú pre nás inšpiráciou pri riešení tejto problematiky aj na Slovensku.

Deti dostávajú úlohy cez EDUpage, cez email, aké je vaše odporúčanie pre učiteľov – ako by mohli zadávať úlohy tak, aby sa v nich deti nestratili? Aby toho nebolo priveľa, čo možno pôsobí na deti frustrujúco, ani primálo a aby boli zadania čo najzrozumiteľnejšie?

Materiály a zadania máme urobené v jasnej štruktúre. Viacerí z nás v Edulienke sme boli súčasťou rôznych projektov zameraných na výrobu alebo recenzovanie vzdelávacích materiálov. Rešpektujeme závery psychológov týkajúce sa spôsobu a času ako sa deti učia a tomu prispôsobujeme zadania. Pokračujeme v rovnakom režime ale v inej forme ako pri prezenčnom vzdelávaní detí u nás. Dôverujeme deťom a oni dôverujú nám. Vzdelanie je pre nás všetkých hodnotou. Nechceme učením deti trestať. V konečnom dôsledku rozhoduje rodič a dieťa, či ponuku zadaní prijme alebo nie.

Zostaňte v kontakte
s novinkami

Program Generácia 3.0 je financovaný individuálnymi, firemnými aj inštitucionálnymi donormi. Individuálnym filantropom, na ich žiadosť bez uvedenia mien, vyjadrujeme úprimné poďakovanie. Darovaním svojho času, know-how aj financií prispievajú k dlhodobej udržateľnosti a napredovaniu programu. Ďakujeme.

Organizátor

#

Významní partneri

Hlavní partneri

S podporou