EN Zóna pre darcov

Vidieť, aké skvelé veci sa na Slovensku vo vzdelávaní dejú, je pre človeka z biznisu extrémne obohacujúce

Peter bol jedným z mentorov na minuloročnom EDUcampe.
29. mar 2019 -

Fero Pauliny

Vidieť, aké skvelé veci sa na Slovensku vo vzdelávaní dejú, je pre človeka z biznisu extrémne obohacujúce

Peter Kolesár je riaditeľom spoločnosti Neulogy, ktorá patrí medzi stredoeurópskych lídrov v oblasti poskytovania poradenských služieb v inováciách. Predtým sa ako inovačný a obchodný poradca na Veľvyslanectvách vo Washingtone a v Tel Avive zameriaval na podporu začínajúcich podnikateľov. Peter bol jedným z mentorov, ktorí na EDUcampe Generácie 3.0 hľadali cesty, ako inovatívne vzdelávacie prístupy šíriť do ďalších škôl a zavádzať do školského ekosystému.
 

Aký je v biznisovom svete zmysel podujatí typu bootcamp?

Zmyslom bootcampu je posúvať projekty a firmy vpred vo veľmi krátkom a intenzívnom čase – do niekoľkých dní alebo do pár desiatok hodín sa snažíš zmestiť čo najviac spätnej väzby pre konkrétne projekty (môžu to byť firmy aj neziskové projekty) tak, aby ich to posunulo ďalej. Každý má väčšinou iné problémy, musí to byť preto dostatočne flexibilné na to, aby si každý projekt z toho niečo zobral.

Čo sú kľúčové faktory pre úspech projektu, možno špecificky vo vzdelávaní?

Veľmi dôležitý, a znie to ako klišé, je tím. Pokiaľ sa členovia v tíme dostatočne nedopĺňajú a nerozumejú si po ľudskej stránke, tak nevedia nazbierať peniaze pre svoje aktivity a nemôže to dlhodobo fungovať. Tím je absolútne základná vec, pri ktorej to všetko začína a mnohokrát aj končí.

Druhým faktorom je, aby sa produkt, ktorý neziskovka ponúka, stretol s dopytom na trhu. Aby si nevymysleli vlastný problém a riešenie, ktoré sa ale nestretne s tým, čo trh vzdelávania potrebuje.

Tretí bod je financovanie. Na to, aby tím mohol produkt vyvíjať, potrebuje peniaze. Akokoľvek dokonalý produkt a tím môžu byť, pokiaľ to nevedia odkomunikovať tak, aby sa toho chytili ľudia, ktorí ho môžu finančne podporiť, celé to padne.

Čo ťa zaujalo pri bootcampe Generácie 3.0?

Na bootcampoch ma dojíma nasadenie mentorov. Keď organizujem startupové bootcampy, stále si hovorím, že máme 20-25 ľudí, ktorí obetovali deň-dva-tri, ktoré mohli venovať svojim rodinám alebo práci, miesto toho trávia čas pomáhaním iným. To je niečo, čo som si intenzívne všímal aj na pontisovom bootcampe. Mix ľudí, ktorí tam boli – od ľudí z biznisu, neziskoviek, zakladateľov veľkých firiem až po expertov na vzdelávanie, bol veľmi vzácny.

Mentori makali od rána do večera a myslím si, že aj im to dalo strašne veľa. Stretnúť ľudí, ktorí robia na neziskových projektoch vo vzdelávaní, a vidieť, aké skvelé veci sa na Slovensku dejú, je pre človeka z biznisu, ktorý sa s tým každodenne nestretáva, extrémne obohacujúce.

Vybrané projekty budú pokračovať ďalej do tzv. EDUakcelerátora. Čo sa v startupovom svete chápe pod akcelerátorom? Čím sa líši od bootcampu?

Kým bootcamp je zhustená spätná väzba a pomoc v rozsahu niekoľkých desiatok hodín, akcelerátor je dlhodobá práca s projektami. Spravidla trvá niekoľko týždňov až mesiacov a je pri ňom viac času na analýzu problémov a identifikáciu slabých stránok. Bootcamp napriek obrovskej pridanej hodnote nevyhnutne kĺže po povrchu, pretože za 2-3 dni sa nedá ísť úplne do hĺbky.

Akcelerátor je iný práve v tom, že umožňuje sledovať v čase, ako ľudia pracujú na problémoch, výzvach a na svojich slabých stránkach – a vidíte rozdiel po 3 mesiacoch. Prirodzene to má väčší dopad. Keď dáte ako mentor spätnú väzbu na bootcampe, už väčšinou neviete ovplyvniť, čo sa s ňou stane na druhý deň. V akcelerátore máte viac vecí pod kontrolou, viete odsledovať, čo projekty robia, či sa zlepšujú, či sa snažia makať na svojich slabých stránkach.

Všetkých nás zaujíma, aký majú projekty dopad. V komerčnej sfére ide často o predaj, tržby alebo počet ľudí, ktorí používajú nejakú službu. Čo je ale dopadom vo svete vzdelávania? A dá sa podľa teba o 5 – 10 rokov posúdiť, čo je vplyv konkrétneho projektu a čo vplyv iných faktorov?

Pri vzdelávacích projektoch je určite ťažšie odsledovať dopad a vplyv na trh ako pri komerčných projektoch, kde je to relatívne dobre merateľné. Ale to neznamená, že sa naň nemáme pozerať. Stále vieme pracovať s tým, čo, ako dlho a s kým organizácia robí, a čo robia jej absolventi.

Dopad môže merať niekoľko vecí, napr. pocit každého absolventa – či mu to niečo dalo, alebo nedalo. Na začiatku sú očakávania, na konci zase subjektívne pocity, a keď sa zozbierajú od všetkých absolventov, tak si na ich základe dokážeme vytvoriť predstavu o dopade. Dôležité tiež je, ako sa tieto faktory vyvíjajú v čase.

Môžeme sa tiež pozrieť na konkrétnych ľudí, ktorí programom prešli, a snažiť sa skúmať, aký mal vplyv na to, čo robia.

V čom sú podľa teba silné stránky neziskových projektov, ktoré sa snažia zmeniť vzdelávanie zdola?

Relatívne nízke náklady vzhľadom na ich prínos, rýchle otestovanie na cieľovej skupine a pri väčšine projektov možnosť svižnej implementácie do akejkoľvek školy.

Prečo by mal podľa teba biznis sektor podporovať inovatívne vzdelávacie projekty?

Lebo to dáva zmysel. Každej firme, ktorá chce dlhodobo podnikať, musí záležať na stave vzdelávania v danej krajine a úrovni pripravenosti absolventov na trh práce, ktorý sa zároveň dramaticky mení. Ak firma chce mať kvalitných ľudí aj o 5, 10 alebo 15 rokov, je racionálne podporovať projekty, ktoré vzdelávanie menia k lepšiemu, a zároveň tlačiť na systémové zmeny v školstve.

Spomínaš si na učiteľa alebo učiteľku, ktorí ťa veľmi ovplyvnili pri tvojom vzdelávaní?

Na gymnáziu aj univerzite ich bolo viacero. Chemikár mi, napriek tomu, že som nemal veľký vzťah k chémii, ukázal, že keď sa predmet vyučuje zaujímavo, človek si k nemu vie vybudovať nadšenie. Nestihol som to doviesť až k láske k chémii, ale zrazu som si vedel predstaviť, že aj takýto predmet môže byť zaujímavý a vie nadchnúť ľudí, ktorí k tomu nemajú prirodzené sklony.

Podobne bol na tom matematikár. Ukázal mi dôležitosť matematiky v čomkoľvek, čo človek robí. Vtedy som to ešte nevedel, myslel som, že keď s ňou nebudem robiť, tak mi chýbať nebude.

Čo je podľa teba vo vzdelávaní najdôležitejšie?

Najdôležitejšie je vtiahnuť deti do obsahu a vzbudiť v nich nadšenie. Od toho sa odvíja všetko ostatné – pomáhať im kriticky myslieť, neučiť sa veci naspamäť, vedieť vyhodnocovať fakty atď.

Zostaňte v kontakte
s novinkami

Program Generácia 3.0 je financovaný individuálnymi, firemnými aj inštitucionálnymi donormi. Individuálnym filantropom, na ich žiadosť bez uvedenia mien, vyjadrujeme úprimné poďakovanie. Darovaním svojho času, know-how aj financií prispievajú k dlhodobej udržateľnosti a napredovaniu programu. Ďakujeme.

Organizátor

#

Významní partneri

Hlavní partneri

Partneri

S podporou